Prečítajte si homíliu o. arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera z 30.septembra 2018, kedy vo Vysokej nad Uhom celebroval svätú omšu ďakovnej slávnosti uloženia relikvií blahoslavenej Anny Kolesárovej.
Milí bratia kňazi, diakoni, seminaristi, rehoľníci, rehoľné sestry, milí mladí priatelia, drahí bratia a sestry v Kristovi – vy všetci, ktorí ste sa zhromaždili tu pri Kostole Sedembolestnej Panny Márie vo Vysokej nad Uhom, ako aj vy všetci, ktorí ste s nami duchovne spojení cez vysielanie Televízie Lux a Rádia Lumen.
Dnes sme prišli do najvýchodnejšieho regiónu nášho milovaného Slovenska, aby sme našli svetlo pre život. Chceme sa nechať ožiariť Kristovým svetlom, ktoré sa odráža od vzácnej perly tejto zeme – blahoslavenej Anny Kolesárovej, ktorá sa narodila práve tu vo Vysokej nad Uhom.
V našich srdciach ešte stále doznievajú vzácne chvíle slávnosti blahorečenia, ktoré sme zažili pred mesiacom v Košiciach. Ľudia nám do Košíc zaslali toľko ďakovných pozdravov a povzbudivých svedectiev, že sme zrazu mali pocit, že žijeme v inom svete.
Ani sa nám nechcelo veriť, že naša nová blahoslavená vyvolá tak silnú odozvu. Ohromná účasť veriacich na štadióne všetkým vyrazila dych. Celková atmosféra a ochota toľkých dobrovoľníkov vytvárala pocit neba na zemi. Médiá zrazu prestali spochybňovať hodnosť Ankinho blahorečenia, lebo srdcia obyčajných ľudí vycítili, že je to správna vec. Bolo to ako nádherný sen, aj my kňazi sme vtedy cítili, že sme potrební a užitoční, a že naši ľudia sa predsa nenechajú len tak ľahko odradiť a zmanipulovať neprajnosťou neveriaceho sveta. Anka zapálila svetlo do tmy aktuálnych škandálov a pohoršenia v Cirkvi a lúčom svojho blahorečenia nám všetkým dala nádej a vyzvala nás, aby sme nepozerali len do zeme, ale aby sme zodvihli hlavu a nezabudli sa pozrieť aj na slnko, ktorým je pre nás Ježiš Kristus.
Dnes sme priniesli relikviár s telesnými ostatkami našej novej blahoslavenej naspäť rodnú hrudu. Priniesli sme ju domov medzi jej príbuzných a rodákov z celej pavlovskej farnosti. Rodina duchovných príbuzných a priateľov našej Anky sa však medzičasom veľmi rozrástla a presiahla hranice Slovenska.
Medzi prvými našli Anku Kolesárovú tu vo Vysokej naši mladí. Oni si ju obľúbili a privinuli k sebe. To oni ju celé tie roky hľadali a povzbudzovali sa pri jej hrobe k čistému životu. Púte radosti, púte zrelosti, púte rodín a zaľúbených sa celých 20 rokov sústredili na jej odkaz: Žite svoj život v Bohu a on vám dá silu všetko zvládnuť! Koľko našich mladých sa za ten čas inšpirovalo príbehom Anky Kolesárovej? Koľkí mladí sa zapísali do Knihy čistých sŕdc a urobili tak rozhodnutie žiť čnostný život a zachovať si čisté srdce až do manželstva? Viac ako 2000 mladých ľudí tak s odvahou urobilo!
Milí priatelia z duchovnej rodiny blahoslavenej Anny! Celé dve desaťročia sa náš Nebeský Otec pozeral na vás, počúval tu vaše odvážne rozhodnutia a podporoval ich svojou milosťou. Tu ste nachádzali jeho pokoj a nefalšovanú radosť! A dnes, Pán večnosti, naozaj potvrdil, že celé tie roky bral vaše predsavzatia a prosby vážne. Oslávil tú, ktorú ste vnímali ako svoj vzor a silu pre svoje životy. Oslávil ju a dovolil, aby ste sa jej mohli dotknúť ako tej, ktorá je Bohom požehnaná a poslaná žehnať, uzdravovať a prosiť za vás a za vaše vzťahy, za vaše manželstvá a rodiny, za vaše deti!
Aké je dôležité, aby mladí ľudia budovali pevné vzťahy a zakladali šťastné rodiny! Úcta k hodnotám a živá viera sa odovzdávajú vždy najviac v rodine. Nikde inde tak, ako práve v rodine! Preto je rodina taká dôležitá! Preto bola aj pre Anku rodina taká dôležitá. Po matkinej smrti zostala s otcom a starším bratom a pomáhala ako sa dalo. Otca mala veľmi rada. Volala ho apočko – otecko – dnes deti hovoria: oci! Aj krátko pred smrťou našla Anka útočisko priamo pri otcovi. Otec bol pre ňu istotou a v istom zmysle aj obrazom dobrotivého Nebeského Otca.
Som si istý, že dôležitú úlohu v každej rodine zohráva rodičovská prirodzená autorita a tá sa opiera o vieru v Boha. Viera je totiž kotvou ľudského, ale i rodinného života. Uvoľnením kotvy, uvoľňuje sa všetko ostatné. Vzťah k Bohu sa odráža i na vzťahu k iným. V rodine sa cez vieru v Boha buduje úcta k dôstojnosti každej ľudskej osoby. Lebo počatím a narodením je každý z nás jedinečný a skrýva v sebe obraz Boha. Keď takto rozmýšľame a tomu učíme aj naše deti, stávame sa jeden druhému oporou. Nejestvuje lepší model pre život ľudí na zemi, ako je Ježišova ponuka evanjelia. Niet lepšej cesty na svete, ako jeho cesta! Ak prestaneme deti formovať vo svetle evanjelia, vyformujú ich iné podnety a pravidlá – napr. tie z ulice alebo z ríše zvierat.
Kresťanské rodiny by sa mali práve preto stretávať, aby si vymieňali skúsenosti, aby si navzájom pomáhali, a aby rovnako kresťansky zmýšľali. Veriace rodiny sa tešia na stretnutia pri slávení Eucharistie, hlavne v nedeľu nechýbajú na omši a cítia, že toto ich buduje a pomáha ísť ďalej! Máme pekné rodiny a to i vďaka pravidelným stretnutiam. Takéto stretnutia i v minulosti, počas neslobody, pomáhali uchovávať vieru, súdržnosť a morálku. Spriatelené rodiny si často robili spoločný program a tak si chránili svoj vzácny čas i kresťanský ideál. Dokonalí nebudeme nikdy, ale k ideálu sa máme vždy približovať. Ak zavrhneme ideál, nemáme sa k čomu približovať.
Aj dnes je potrebné sa stretávať, zvlášť rodinám žijúcim v mestách na sídliskách, kde je veľká anonymita a kde naše názory formuje či deformuje nezáujem a nevraživosť. Je to zvláštna choroba – alergia na ľudí – sebestačnosť a nevôľa stretávať sa. Preto, zachovať si pravú vieru i v budúcnosti, sa bude dať jedine tak, že si nájdeme spriatelené rodiny. Rodiny naše, dávajte sa dokopy, doma sa často modlite a potom vyjdite zo svojich domov i bytov a stretávajte sa, alebo choďte na nejakú púť, oživte vieru a vďaka viere slušný život v tejto našej spoločnosti!
Toto požehnané miesto je dôkazom, že sa to dá. Putujte aj sem a stretávajte sa! Tu si mnohí mladí našli svoje budúce lásky a neoddeliteľné polovičky na celý život. Tu sa vytvárali základy budúcich šťastných rodín s najnižším percentom rozvodovosti!
Poďte, skúste a presvedčte sa! Anka tvrdí, že sa to dá. Ona vás naučí zachovať si česť a poctivosť až do manželstva. Zdržanlivosť prehlbuje pravú, obetavú lásku, ktorá pozerá až za hrob, do večnosti. Miernosť tlmí vášne a pudy, ktoré by chceli riadiť a ovládať život ľudí na tejto zemi. Anka tvrdí, že aj keď sme krehkí a náchylní padnúť do hriechu nečistoty, predsa je možné naučiť sa ovládať. Vypestovať si čnosť čistoty, strážiť svoju integritu a čisté srdce ako dar pre niekoho, či už pre manžela, manželku, alebo pre Pána – to je náplňou kresťanského života – darovať svoje srdce celé, čisté a nerozdelené! To je ten najväčší poklad, pre ktorý sa oplatí všetko predať, a stratiť kvôli tomu hoci aj celý pozemský život, len aby sme tú vzácnu perlu večnosti mohli získať (Mt 13, 44-46).
Najčistejšia žena, Božia Matka Panna Mária nás neustále volá na cestu k nebu. Pred rokom sme zasvätili celú našu arcidiecézu jej Nepoškvrnenému Srdcu. Bolo v Obišovciach na mariánskom pútnickom mieste, a práve tam, o týždeň, 7. októbra, počas hlavnej púte oslávime prvé výročie tohto zasvätenia. Prečo to spomínam? Lebo vidím, že jedno z prvých ovocí zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa prejavilo v dare blahorečenia nepoškvrnenej mučeníčky čistoty. Cítite to prepojenie každej čistej duše s najčistejšou Pannou a Matkou Božou Máriou? Anka vzývala krátko pred smrťou jej meno. Ak túžite byť čistí, zasväťte svoje srdce jej Nepoškvrnenému Srdcu! Ona sa už postará, tak ako to urobila aj v Ankinom prípade.
Drahí bratia a sestry! Dnešná slávnosť je vrcholom našej vďačnosti voči Bohu za dar blahoslavenej Anny. Po svätej omši spoločne uložíme Ankin relikviár do tohto kostola. Ankine kosti tak znovu akoby ožijú, zaplesajú, lebo vojdú do chrámu, do ktorého tak často počas svojho života chodievala. Znovu sa jej otvorí brána Božieho domu, kde rada hľadala útočisko a pomoc v ťažkých i radostných dňoch. Tieto múry, ktoré ju poznali od detstva, tiež ožijú a budú jasať, lebo uvidia, že sa oplatilo trpezlivo stáť, čakať a vytvárať zátišie pre nesmrteľnú ľudskú dušu, ktorá sa už dostala do neba. Tento kostol sa veľmi teší, lebo hoci je len filiálnym kostolom, nie je bezvýznamný medzi kostolmi našej arcidiecézy. Odo dnes bude v sebe ukrývať vzácnu perlu. To, čo je malé a slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil mocných. A to čo je na okraji a na periférii, vyvolil si Boh, aby dal najavo, že mu záleží na každom človeku, hoci by žil aj na konci sveta.
A tak, ako je dnes tento kostol hrdý na našu blahoslavenú Anku, tak buďte na ňu zdravo hrdí aj vy, milí farníci z Vysokej a Pavloviec. Buďte na ňu hrdí aj vy, naši mladí z celého Slovenska. Hľadajte ju a putujte k nej aj naďalej, veď Boh dovolil vybrať jej pozostatky zo zeme a pozdvihnúť ich na oltár, aby vám bola ešte bližšie. Stretávajte sa pri nej aj vy, naše rodiny a nechajte sa osloviť jej krásou, jednoduchosťou a vierou.
Vysoká nad Uhom nás spolu s Ankou bude dvíhať vysoko, k nebu! Tam sa chceme dostať a cestu už poznáme. Ježiš je tou cestou. Cez Vysokú sa vďaka Anke dá ísť ľahšie do neba. Cez Vysokú sa ide vysoko!
Blahoslavená Anna Kolesárová, oroduj za nás! Amen.
