– Aká bola vaša prvá reakcia po oznámení, že pápež František schválil dekrét o mučeníctve blahorečení Anny Kolesárovej?
Mal som šťastie, že som sedel (úsmev). Prenikla ma obrovská bázeň nad Božím projektom lásky s Ankou Kolesárovou. 5. februára uplynulo presne 20 rokov, keď som o nej rozprával prvýkrát mladým v kázni na svätej omši v Dóme sv. Alžbety. V pamäti sa mi začalo vynárať množstvo spomienok až po súčasnosť. Akoby sa spustil film a nevedel som ho zastaviť. Uvedomil som si, že je to obrovský dar pre Slovensko – blahoslavená mučeníčka čistoty. Prvý blahoslavený laik na Slovensku, dokonca mladé dievča, ktoré zomrelo kvôli úcte k sebe. Naši mladí tak dostanú krásny vzor, aby mohli vznikať šťastné manželstvá a zdravé rodiny. Na jej príhovor môže milosť vliatej čnosti čistoty naplniť každého, kto po tom zatúži. Viera je dar cez ktorý sa rodí skutočná láska.
Keďže som bol akurát v Košiciach aj s otcom Matúšom Reinerom, ktorý je vicerektorom Pastoračného centra Anny Kolesárovej, naši dobrovoľníci v Domčeku prežívali radosť v jej rodisku spolu s jej rodákmi a s tými, ktorí do Domčeka dobehli opýtať sa ako je to s Ankou. Aj keď je to miesto vzdialené od Košíc a nenápadne ukryté v malej dedinke na ukrajinskej hranici, stalo sa dnes centrom záujmu mnohých.
– V čom je dnes živý jej odkaz, ktorý zanechala a ako konkrétne sa prejavuje?
Odkedy som začal rozprávať o príbehu Anky Kolesárovej mladým, prejavili veľký záujem navštíviť toto miesto a modliť sa pri jej hrobe. Tak vznikli púte a duchovné obnovy. Množstvo mladých tam zažilo uzdravenie z citových zranení, oslobodenie od závislosti a získali zdravý základ pre budovanie vzťahov. Vieme o ovocí pekných manželstiev aj duchovných povolaní.
– V čom môže osloviť dnešných ľudí?
Svedectvo Anky Kolesárovej je o morálnych hodnotách a sebaúcte. Keďže dnes mnohí mladí morálne padajú a strácajú úctu sami k sebe, môže im to pomôcť nájsť vlastnú hodnotu a naučiť sa hľadať i nachádzať tieto hodnoty v druhých. Jednoducho povedané naučiť sa byť správnym človekom. Podľa vzorca: správny chlapec chce mať správne dievča a správne dievča chce mať správneho chlapca. Tak sa naučme byť takí – správni ľudia.
Podľa zápisu v krstnej matrike vydal svedectvo vtedajší pán farár Anton Lukáč, keď napísal v poznámkach: Hostia sanctae castitatis – Obeť svätej čistoty. Aj podľa svedectva miestnych ľudí som usúdil, že pôjde o mučeníctvo čistoty. Nakoniec rímsky postulátor to potvrdil písomne, keď jej bol priznaný titul mučeníčka čistoty.
Kňaz Pavol Hudák ako bývalý duchovný správca Univerzitného pastoračného centra v Košiciach rozprával mladým o smrti 16-ročnej Anny Kolesárovej z podnetu bývalého košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča, ktorý na jej svedectvo upozornil kňazov v septembri 1997 na kňazských rekolekciách v Košiciach. Mladí boli jej príbehom oslovení a tak prišli prvýkrát do Vysokej nad Uhom v novembri 1998. Rozhodli sa ponúknuť tento príbeh svojím rovesníkom a tak začali organizovať púte radosti. Prvá sa konala v máji 1999 a bolo na nej 220 účastníkov. Odvtedy sa konajú štyrikrát ročne. Od júna 2004 sa konajú dvakrát v roku púte rodín, pretože rodičia mnohých mladých chceli navštíviť milostivé miesto, ktoré zmenilo ich deti a taktiež niektorí z účastníkov si už založili rodiny a opäť túžili prísť načerpať duchovných síl.
