Od detí by sme sa mali učiť zmierovaniu. Pohačteria sa, pobijú a o chvíľku sa kamarátia. Vždy je výhodnejšie kamarátiť sa, ako prechovávať voči sebe hnevy. Z lásky sa dá žiť, z nenávisti sa zomiera. Láska je život, nenávisť je smrť. Nevinný detský plač chlapčeka, ktorý sme mali možnosť počuť u nás, nám preložila mamka „chcem ísť domov“. Každý rozumie tejto túžbe, každý hľadá domov. Mamka bezradne pokrčila plecami a rozplakala sa. Domov je nebo na zemi.
Z veľkej haly v kultúrnom dome sme rodinku vzali do malej izbičky, kde je súkromie. Tak málo stačilo, aby pocítili tak veľa. Lásku a prijatie. Deti sú nevinné stvorenia, ktoré nám Boh zveril, aby nás naučili žiť. Pokorme sa pred veľkosťou Božej múdrosti v deťoch. V ich očiach stále svieti slnko. Neberme im radosť z detstva. Poskytnime im bezpečie a lásku v našich domovoch, aby sa navždy cítili milované. Keby sa svet dospelých podobal svetu detí, bolo by oveľa viac lásky na zemi a neboli by vojny a krvi prelievania, iba malé odreniny a pokorné odprosovanie „už budem dobrý“. Učme sa od detí a budeme vedieť žiť.
Tento čas núdze nás môže priviesť hlbšie k poznaniu pravdy o živote. Pandémia chorôb neskončila a začala pandémia zranení. Všetci sme deťmi Nebeského otca. Naučme sa žiť ako deti, aby sme vošli do nebeského kráľovstva.
Ďakujeme vám, že nás sprevádzate modlitbami. Ďakujeme vám za každú pomoc a prejavenú účasť na našej službe. Sme na pohraničí aj za vás, aby sme vytvárali prijatie a dali pocítiť domov, ktorý by sa mal naučiť nosiť každý v srdci.
Okrem mamičiek s deťmi sme ubytovali aj študentov z Kyjeva, ktorý je teraz obkľúčený. Dnes mnohí pokračovali ďalej a niektorí zostali.