Túžba po moci niektorých spôsobuje bezmocnosť mnohých. Vojna na Ukrajine sa nás hlboko dotýka. Domček Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, ktorý vytváral 22 rokov prijatie pre tisícky mladých ročne, sa premenil na dočasný domov pre nevinných a bezmocných. Mamky s deťmi utekajú do bezpečia bez otcov. Zostávajú vydané napospas toho, čo sa deje. Blahoslavená Anka Kolesárová zomrela v podobnej situácii, keď bola vojna, keď bola bezmocná, keď si chránila nevinnosť. Aj kvôli tomu v Domčeku prežívame tieto chvíle veľmi hlboko. Jej posledné slová patrili Svätej rodine.
Zabezpečujeme im strechu nad hlavou, teplo, stravu a prijatie. Potrebujú sa spamätať z toho, čo sa deje, oddýchnuť si, vyspať sa a hľadať cestu kam ísť ďalej. Sme pripravení im poslúžiť aj odvozom na spoje či do rodín, ktoré ich chcú prijať.
Je to naozaj boľavý pohľad na to, keď bez prestávky vo dne v noci utekajú bezbranné mamy s deťmi a hľadajú kto ich prichýli. Sú bez otcov, bez ochrancov, bez živiteľov. Majú za sebou dlhé hodiny strávené na hranici vo veľmi chladnom počasí. Niektoré si vyzliekali kabáty, aby nimi prikryli deti. Je to obraz našej pomoci ukrajinským rodinám. Chceme ich prikryť láskou a bezpečím.
Ďakujem všetkým dobrovoľníkom a dobrodincom, ktorí nám pomáhajú akýmkoľvek spôsobom. Ďakujeme vám, že nám pomáhate pomáhať.
Vzývame blahoslavenú Anku Kolesárovú, ktorá zažila chlad a tvrdosť vojny a stala sa tiež jej obeťou, o jej príhovor pri pomoci rodinám v núdzi.