Niet stretnutí bez toho, aby sa otvorila téma o vojne na Ukrajine. Ľútosť zasahuje všetkých s jej nekompromisnosťou a strašnou spúšťou, ktorú za sebou zanecháva. Milióny ľudí bez domova. Musíme si chrániť teplo našich sŕdc, aby sme si zachovali pokoj a rozvahu a nestali sa skeptikmi. Každý je tvorcom domova, v ktorom sa nachádzame. Pozvyme núdzných tam kde žijeme, pomôžme im nájsť prácu, ubytovanie, deti prijmeme do škôl a spolu tvorme budúcnosť ľudstva. Keď sa ľudskosť vytráca, stráca sa aj človek. Mnohí sa míňajú, my sa chceme stretnúť pri jednom stole a pri dobrom slove. Chcem vyjadriť veľkú vďačnosť a obdiv všetkým, ktorí pomáhajú núdznym zachrániť životy a poskytnú im teplo vlastného srdca. Netreba sa báť a všetko vidieť iba zle. Začnime od seba, aby slnko skrášlilo svet jarnými kvetmi a naše rodiny prenikol duch lásky a štedrosti. Vojna neutícha a preto neustupujú ani naše starosti.
V Domčeku prijímame naďalej dobrovoľníkov, ktorí slúžia na hraniciach s Ukrajinou a vo veľkokapacitnom centre v Michalovciach. Zdieľame sa pri stoloch v spoločných stretnutiach a čerpáme z modlitieb a Eucharistie. Zbierky ktoré posielate, za ktoré vám chcem veľmi pekne poďakovať, pomáhajú nám žiť a posielame ich postupne priamo na Ukrajinu k hladným a núdznym.
Človečina je pokorená vlastnou bezcitnosťou, ale vďačnosť kvitne v našich srdciach a prináša nám radosť. Nechajme sa premieňať na dobrých ľudí, ktorí si uvedomujú hodnotu priateľstiev, pokoja a vzťahov. Rozhovory o vojne často končia kapituláciou a pozvaním k modlitbe. Toto pôstne obdobie potrebujeme prežívať sväto, aby nás to posväcovalo. Ďakujem vám za vašu podporu, povzbudenia a modlitby. Pozývam vás budovať spoločenstvo ktorého stredom je Kristus. Jeho láska nech nás spája.
