Keď sa naruší hniezdo lásky a začne sa vytrácať teplo z domova, človek sa dostáva do vyhnanstva. Vždy je lepšie utekať za niečim, ako pred niečim. Je nútený hľadať nový domov a víziu pre vlastný život, či pre život svojej rodiny. Ľudia prichádzajúci do Domčeka, sa nachádzajú v prvej fáze, keď utekajú pred ohrozením. Tu sa utíšia, oddýchnu si a narýchlo sa snažia objaviť cestu, ktorá ich privedie k novej vízií vlastného života. Našou úlohou je ich nielen prijať a nasýtiť, ale stať sa ich priateľmi, aby v nás pocítili duchovnú rodinu. Pomáhame im nájsť spoje, zabezpečiť im cestu, prehodnotiť ich uvažovanie, či usmerniť ich myšlienkové pochody, aby robili správne rozhodnutia. Často nám hovoria, že im chýbajú otcovia rodín, ženy sa obávajú riadiť autá s deťmi na dlhej ceste. My ich povzbudzujeme a vyprevádzame s prísľubom modlitieb aj ďalšej možnej potrebnej rady. Pri odchode chcú zachytiť spomienky, tak si fotia Domček a priestory s nami. Slová vďačnosti, pokoj a radosť v tvári, sú pre nás najkrajšou odmenou.
Prvú noc sme prijali 38 ľudí. Počas dňa z nich odišlo 8. Počas druhej noci sme prijali 32 ľudí. Dnes ich veľa odišlo, ale už popoludní začali prichádzať ďalší. Máme zachytené ich mená, pôvod odkiaľ prichádzajú a ich približnú predstavu čo budú robiť ďalej. Spoznali sme aj ich krásne deti, ktoré už tak skoro okúsili neľútostnú krutosť vojny. Čo nás čaká zajtra, nevieme, ale tak ako deň nám ukáže viditeľný priestor v ktorom sa nachádzame, tak noc zakrýva obzory a človek hľadá ukryt a teplo, aby si mohol oddýchnuť. Chceme pomáhať tým, ktorí nás potrebujú, uzimeným, vyčerpaným, hladným po pokrme či láske.
Ďakujeme, že nás sprevádzate konkrétnou pomocou a modlitbami.
Blahoslavená Anka Kolesárová, oroduj za nás!