Krátko po zrode Púte radosti vzniklo aj prvé umelecké dielo venované Anke Kolesárovej – choreografia Slza radosti, ktorá mala premiéru na Druhej púti radosti a získala viacero ocenení na rôznych súťažiach. Za desať rokov sa realizovalo presne sto predstavení po celom Slovensku aj v zahraničí. Študenti – ochotnícki herci sa spojili so študentmi herectva a týmito vystúpeniami šírili posolstvo medzi mnohými ľuďmi dobrovoľne bez nároku na odmenu. Zostali im nielen zážitky zo spoločnej práce, ale aj spomienky na nezabudnuteľné chvíle na turné. Každé vystúpenie bolo originálne, jedinečné. Ale radšej dajme slovo Petrovi Weincillerovi, režisérovi a autorovi choreografie.
„V scénickej kompozícii Slza radosti sme sa snažili zachytiť viacero rovín. Naším cieľom nebolo zobraziť životnú púť konkrétnej postavy (aj keď do deja vstupujú konkrétne reálie) – skôr sme sa snažili cez jej príbeh tlmočiť myšlienku, posolstvo, ktoré tento príbeh v sebe nesie. Dobro a zlo, čistota a špina, svetlo a tma. Aby mohlo vzniknúť dramatické dielko, musí obsahovať konflikt, kontrast, vnútorné napätie. Táto téma toto napätie prináša, neustále do seba naráža, až napokon tragicky vyvrcholí. Neostáva však len v rovine tragickosti, pretože odkazuje na finále, ktoré nie je prehrou, ale víťazstvom.
Na začiatku bola myšlienka krásnej pestrofarebnej lúky, uprostred ktorej sa rodí kvet. Otvára svoje lupene, obdarúva iných pôvabom, už z diaľky vidno jeho krásu. Aj bezstarostné motýle poletujúce okolo sa cítia dobre v jeho blízkosti – podobne ako sa ľudia cítia dobre v blízkosti človeka, ktorý žiari vnútornou krásou, čistotou. Zrejme preto naši predkovia už oddávna zvykli znázorňovať svätcov s aureolou okolo hlavy. Cítili, že z nich čosi vyžaruje, akési pozitívne fluidum, niečo, čo je odrazom slnka, zdrojom svetla a tepla. Aj naša mladučká hrdinka bola napojená na tento zdroj Svetla, z ktorého čerpala a dostávala silu dávať to krásne ďalej. Na lúke pobehujú deti, plné detskej hravosti, bezstarostnosti… Akoby nám dospelým chceli pripomenúť Majstrove slová: ,Ak nebudete ako deti…‘ vo svojej nevinnej radosti, pobehovaní, v slobode, v radosti z modlitby…
Uprostred lúky je aj čistý priezračný prameň, ktorý je pre všetkých zdrojom osvieženia…
Raz sa však na lúku priženie búrka, silný vietor. Kvet v rozpuku cíti blížiace sa nebezpečenstvo. Snaží sa, aj napriek svojej vlastnej krehkosti, ubrániť i ďalšie kvety. Zlo sa však približuje čoraz viac, napätie sa stupňuje. Vstupuje tu človek, ktorý namiesto toho, aby chránil, ničí. Krásu, z ktorej sa tešili mnohí, sa snaží pošliapať, znivočiť, udusiť. Kvet nemilosrdne odtrhne a odhodí… Ako často sme i my sami dopletení, pomýlení, zmanipulovaní, necitliví! Ako často ničíme prírodu a jej krásu v snahe vlastniť, mať, prežívať chvíľkové príjemnosti…
Nádherný pestrofarebný svet ničí nezmyselná vojna, plná nepokoja, egoistických chúťok, bezuzdnej žiadostivosti…
Odtrhnutý kvet krváca.
Priezračný prameň sa zakalí.
Krvavá obeta sa však spája s Božou obetou
a premieňa sa na oltári.
„Ja som však za posolstvo svojho Otca obetoval vlastný život“
a vy robte podobne,
toto robte na moju pamiatku.
Sviečka dáva svetlo i teplo, ale sama sa strávi…
obetuje sa, aby posvietila iným,
mňa musí ubúdať.
Boh musí rásť.
Obeta však neostáva nepovšimnutá.
Je odmenená
víťazstvom,
slávou
… a lúka znova zakvitne.
Ešte krajšie ako predtým
a žiaden zloduch ju už nemôže zničiť, pošliapať.
A namiesto motýľov tônia okolo nádherného kvetu anjeli.
Tešia sa.
A na zem dopadne ako kvapka rosy slza radosti“
Kamoška zo susednej internátnej izby už rok spáva so svojím chalanom… Môj spolubývajúci má priateľa; často ostane u nás na priváte aj na noc… Kolega v práci často vyhľadáva internetové stránky so sexuálnou tematikou… Mojim známym, ktorí sa prednedávnom vzali, sa totálne rozkladá manželstvo… Štrnásťročné deti sa spolužiakom chvália svojimi prvými sexuálnymi skúsenosťami…
Ako si v tomto prostredí, kde je predsa všetko ,normálne‘ a ,v pohode‘, zachovať čistotu? Ako uveriť ideálu krásnej, čistej, priezračnej lásky? Ako v takomto prevrátenom svete vnímať sexualitu ako dar skutočného sebadarovania muža a ženy?
Pane, prosím ťa, pomôž nám vytrvať, obstáť.
Všetko sa zdá ľahšie, keď sme prišli do Vysokej, sme povzbudení, plní entuziazmu…
Pomáhaj nám však najmä vtedy,
keď sme sami,
keď stojíme pred rozhodnutím,
keď sa ocitneme na tenkom ľade,
keď v nás drieme pokušenie,
keď otvárame internetové stránky,
aby sme boli opatrní na to,
čo do seba vpúšťame – či svetlo, alebo tmu,
či krásu alebo špinu
Pomáhaj nám naučiť sa ovládať svoje telo,
žiť podľa Ducha –
aby sme sa s tvojou pomocou dokázali preniesť
ponad naše slabosti a zlyhania,
aby sme boli slobodní
ako tie motýle na lúke.
Bezstarostní.
Čistí, plní svetla.
Aby nám nejaké chvíľkové rozkoše nezahatali cestu k večnému,
nikdy sa nekončiacemu blahu,
radosti.
Vďaka ti za vzory, ako je aj tento,
že pre skutočné, trvalé, nemenné hodnoty sa oplatí obetovať veľa.
Ty sám si nám v tom príkladom.
Vďaka ti za to.“