PÚTE RADOSTI

V roku 1999 sa Boh postaral vo Vysokej nad Uhom o nezvyčajný rozruch. Môže za to oprášenie svedectva hrdinskej smrti jedného nenápadného šestnásťročného dievčaťa. Hoci vo vojne nie je ničím mimoriadnym, že ľudia prídu o život, predsa len to, čo sa stalo v tejto inak pokojnej juhovýchodnej slovenskej obci, sa nedalo prehliadnuť. Ani zabudnúť! Ani vtedy, ani teraz.

Keďže príbeh Anky Kolesárovej neustále ožíval v srdciach tých, čo ju poznali, stačilo urobiť len krôčik k ich spomienkam a o ich hrdinke z druhej svetovej vojny začalo hovoriť celé Slovensko…

Ľudský krok verne sprevádza ten Boží. Nebyť tejto symbiózy, sotva by sa tu za celý ten čas boli diali také veľké veci priamo v dušiach úprimne hľadajúcich pútnikov.

 PÚŤ RADOSTI

Putovanie (nielen) mladých do Vysokej nad Uhom vznikli z podnetu mladých z Univerzitného pastoračného centra (UPC) v Košiciach. Priemerný vek účastníkov bol vtedy dvadsaťjeden rokov. Postupne sa z niektorých vysokoškolákov stali animátori a organizátori a priemerný vek dosiahol hranicu sedemnásť rokov. Ale čas prinášal ďalšie zmeny. Napríklad rodičia a animátori prosili o zmenu vekovej hranice účastníkov, preto bola znížená zo šestnásť na pätnásť rokov.

Dnes sú Púte radosti určené predovšetkým pre stredoškolskú mládež, ktorá to veľmi potrebuje, pretože je v kritickom veku dospievania, hľadania hodnôt, ale aj v období mnohých sklamaní a zranení vo vzťahoch. Počas spoločnej diskusie mladí zisťujú, že so svojimi problémami nie sú sami a že sa navzájom môžu vypočuť, spriateliť, modliť sa a prosiť o uzdravenie či šťastnú budúcnosť s Bohom.

Časom mnohí účastníci začnú pomáhať pri organizovaní týchto stretnutí. Vedia, ako im to pomohlo, a zatúžia to odovzdať ďalším. Dochádza tak k prirodzenému vyzrievaniu vysokoškolského veku, v ktorom má človek slúžiť iným – dávať sa.

  • Púte k hrobu Anky Kolesárovej vznikli ako prirodzená aktivita mladých ľudí, ktorí sa podieľali na činnosti UPC v Košiciach pod vedením o. Pavla Hudáka. Boli ako nové a stále početnejšie výhonky na vzmáhajúcom sa strome pastorácie mladých v Košickej arcidiecéze. A ako dozrievanie mladého človeka v určitom okamihu so sebou prináša osamostatnenie sa, podobne aj táto vetva starostlivosti o mladých mohutnela a dozrievala, až vzniklo samostatné pútnické centrum – Dom Anky Kolesárovej. Spoločný koreň však ostal zachovaný.

Putovanie do Vysokej nad Uhom neprestáva priťahovať mladých. Možno je to preto, že nejde o masovú púť, na aké sme niekedy zvyknutí, tu sa totiž každý účastník cíti jedinečný a prijatý, zakotvený v skupinke a spoločenstve. Možno je to kvôli témam, prednáškam a osobnostiam, ktoré spestrujú tieto stretnutia, iných možno oslovuje živší spôsob modlitby a slávenia liturgie. Pre niektorých je to zrejme aj príležitosť spoznať nových priateľov či nájsť si životných partnerov. V srdci týchto pozoruhodných podujatí však stojí samotný príbeh Anky Kolesárovej – jednoduchý, nenápadný a nevtieravý.

Spomínaný príbeh okrem iného hovorí o tom, že na veľké činy v živote treba dozrieť. A práve toto je spoločným cieľom pútí k hrobu Anky Kolesárovej, ako aj pastorácie medzi vysokoškolákmi. Štatistiky hovoria, že vek účastníkov pútí sa znížil až na pätnásť rokov. Je to prirodzená požiadavka našej rýchlej doby, ale aj vďačná skutočnosť, pretože stretnutia vo Vysokej nad Uhom často slúžia ako „prípravka“ na aktívnu činnosť v UPC. Na začiatku každého akademického roka „lovíme“ vo vysokoškolských internátoch nových ľudí, ktorým záleží na osobnom dozrievaní vo viere. Vždy sa veľmi potešíme, keď tam nájdeme mnohých zanietených – prichádzajúcich od hrobu Anky Kolesárovej. Vtedy ešte väčšmi vnímame ten spoločný koreň našich pastoračných aktivít.

Nech Boh požehnáva toto dielo, aby bolo medzi nami vždy viac ľudí ochotných žiť a konať pre Krista. (Marek Forgáč, duchovný správca UPC v Košiciach, 2009)

 

PÚTE RODÍN

Sú to jednodňové stretnutia rodín rôznych vekových kategórii, ktorému predchádza dvojdňová príprava animátorov pre deti . Rozoberajú rozličné témy súvisiace s manželstvom, rodinou, a výchovou detí. Deťom sa venujú dobrovoľníci, ktorí ich zapájajú do rôznych aktivít, hier a súťaží... Tieto podujatia sa uskutočňujú dvakrát ročne. 
Púť rodín je určená všetkým, ktorí žijú v manželstvách - rodinách (mamkám a otcom a ich deťom), bezdetným manželom, starým rodičom, vdovám a vdovcom, slobodným mamičkám, rozvedeným. 

PÚTE ZRELOSTI

Púte zrelosti sú stretnutím mladých nad 23 rokov, ktoré prebieha v rodinnej atmosfére, kde sa veľa komunikuje, ale i počúva, čerpá, no i dáva, spoznáva nových ľudí, aj prehlbujú "staré" priateľstvá, nadväzujú nové vzťahy, modlí za osobné povolanie a naplnený život. Ak ťa tieto slová oslovili, neváhaj a čítaj ďalšie informácie:

  • Stretnutie prebieha v skupinkách
  • Počas púte sa snažíme prežívať slobodu a pravú radosť, preto je zakázané požívať alkoholické nápoje a iné omamné látky. Tiež je nutné obmedziť fajčenie a používanie mobilných telefónov.
  • V piatok bude registrácia v Základnej škole v Pavlovciach nad Uhom. 

Prihlasovanie na akúkoľvek púť je ukončené 7 dní pred začiatkom a to kvôli technickému zabezpečeniu podujatia. Ďakujeme, že to chapete a nám tým uľahčujete prípravy 🙂 Tešíme sa na každého z vás osobitne. 

DUCHOVNÉ OBNOVY

Domček ponúka svoje priestory rôznym spoločenstvám, birmovancom i školám, na jedno i viacdňové duchovné obnovy, ktoré sú zamerané na seba priatie, rozvoj osobnosti, budovanie vzťahov, zdravých rodín, šťastných manželstiev.
S narastajúcim počtom cirkevných škôl, ktoré prichádzajú na duchovné obnovy do Domčeka, rastie požiadavka rozvíjať dielo Domčeka aj mimo jeho múrov. Preto sú kňazi pozývaní slúžiť mladým do rôznych miest (Košice, Prešov, Bardejov, Vranov nad Topľou, Ružomberok, Levoča, Jusková voľa, Kežmarok, Stará Lubovňa...).